Zvyky a obyčaje
Nový rok vítala mládež v Lazisku vždy spoločne. O polnoci zazvonili na dedinskom zvone a potom spievajúc prechádzali dedinou.
Ráno chodili po domoch s vinšami.
"V tomto novem roce, aby ste mali štyri ovce,
štyri ovce, štyri jahničky, vinšujem vám pomaličky.
Dobré ráno vinšujem!"
Fašiangy. Boli poslednou slávnosťou pred príchodom veľkonočného obdobia, času pokánia a ticha. Na fašiangy sa posledný krát pred Veľkou nocou veselilo spôsobom, že po dedine chodili ľudia oblečení do krojov alebo masiek, spievali a po domoch vyberali vajcia, slaninu, múku, peniaze a potom si spoločne urobili hostinu. Po hostine sa poriadala fašiangová zábava, na ktorú sa tešili všetci mladí v dedine. (Príloha č. 6)
Medzi najznámejšie piesne spievané na fašiangy patrí text piesne:
"Fašiangy, Turice, Veľká noc ide,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám kožucha, len sa tak trasiem,
dajte mi slaniny, nech sa vypasiem.
A tam hore na komore, sedí kocúr na slanine,
choďte si ho odohnať a mne kúsok odrezať.
Ak sa máte porezať, pôjdem si sám odrezať.
Kus, kus ako hus,
ešte, ešte ako kliešte,
ere, ere ako dvere,
os, os ako nos."
Vynášanie Moreny. Na tento zvyk si pamätajú i dnešný ľudia. Na Lazisku sa tomuto zvyku hovorilo VYNÁŠANIE MURIENY a konal sa každoročne na smrtnú (šúľkovú) nedeľu (posledný krát v roku 1956). Vynášanie Murieny predstavovalo vyháňanie zimy.
(Príloha č. 7) Zhotovovali ju zvyčajne staršie ženy z noseného kroja, vypchatá bola slamou alebo senom, pripevnená na drevenej žrdi a cez pás bola vždy prepásaná zelenou stuhou. Použitý kroj bol od mladých nevydaných dievčat. S pripravenou Murienou išiel sprievod ženskej mládeže. Spievali a prechádzali dedinou, zastavovali sa v každom dome a pritom vyberali od obyvateľov obce vajcia, slaninu, maslo, masť - šmalec, múku, soľ a peniaze.
"Dajte nám múky, za štyri klobúky.
Dajte nám masla, aby sa vám dobre krava pásla.
Dajte nám slaniny, aby sa vám svine darili.
Dajte nám vajec, za štvoro koriec.
Dajte nám soli, pôjde vám žiak do školy.
Dajte nám bryndze, pôjdeme inde."
Z vyzbieraných produktov sa varili šúľky alebo praženica so slaninou. Šúľky boli sviatočným jedlom a pre deti bolo veľkou vzácnosťou takéto jedlo jesť. Celý sprievod sa hostil v dome, kde sa Muriena pripravovala. Starší jedli v kuchyni domu a mladší sa museli uspokojiť s klátom v drevárni.
Celý obrad sa skončil rozobratím a hodením do potoka (pri starom mlyne). Morena sa nepálila a kroj sa uchovával.
Z vynášania Murieny sa zachovala pieseň s textom :
"Muriena, Muriena,
vysoko vyrástla,
dedko ju chcel bozkať,
nemohol ju dostať.
Muriena, Muriena,
kde si prebývala,
na tom vyšnom konci,
v otrhanom domci."
Iné pomenovania na území Liptova: Marmuriena, Murmurena, Smrť, Smrťka, Kyseľ, Kyselica.
Vynášanie Dedka. Dedko svojou postavou znázorňoval otrhaného človeka. Bol zhotovovaný zo starých šiat, bol vypchatý slamou a tvár mal nakreslenú na plátne, farbou alebo uhlíkom. (Prílohač. 7) Vždy bol zhotovený tak, aby znázorňoval určité zamestnanie alebo remeslo. Niesli ho chlapci v sprievode za Murienou a tiež navštívili každý dom v dedine. Topil sa podobne ako Muriena a zo slamy, z ktorej bol vypchatý, si každý zobral po troche domov pod husi, aby dobre sedeli na vajciach.
Z čias tohto obradu sa zachoval text piesne :
"Vyniesli sme Dedku v tretí deň,
dáme mu zvoniť každý deň,
nemá pani venca,
nepôjde za Nemca,
budeme ho bíti
štyrmi kyjakmi,
krpcom, kapcom po riti."
Iné pomenovania na Liptove: Dedo, Moriak, Morák, Morenák, Morenár.
Vítanie leta. V Lazisku sa tento zvyk žiaľ nezachoval a nepamätajú sa naň ani súčasní obyvatelia obce.
V mnohých dedinách bol zvyk vítania leta (resp. jari), prinesením stromu - ratolesti (hneď po vynesení Murieny).
S týmto stromčekom sa potom chodilo po dedine, bol ozdobený vajíčkami, stužkami a pod. Bolo to niečo podobné ako dnešná tradícia Veľkej noci.
Veľká noc. Mládenci chodili kúpať dievčatá spoločne. Kúpalo sa vodou z drevených vedier (šechtárov), alebo sa dievčatá hádzali do potoka. Malí chlapci si pripravovali voňavky z hrebíčkov alebo topoľových púčkov. Dievčatá boli poskrývané a ak ich chlapci chceli okúpať, museli ich najskôr nájsť. Dievčatá ich potom počastovali koláčmi a pálenkou.
Meno Juraj (23.4) má tiež svoju tradíciu. V našej obci sa týmto dňom prvý krát vyhnal dobytok na pastvu. Každý gazda, ktorý vyhnal kravičku na pastvu, odtrhol si odmoknutý vŕbový prútik, aby krava bola celý rok odmoknutá a dobre dojila. Pri vyháňaní sa z pôjda kukalo dierkou cez plúžne kolieska, aby bolo vidieť strigy, ktoré odoberajú kravám mlieko. Pri vyháňaní každý gazda obsypal svojej kravičke vemeno odrobinkami z jedla, ktoré ostalo od Vianoc. Medzi rohy dobytka sa dávalo tzv "čertovo lajno", aby dobytku "neprišlo z očí" a nezahynul.
Sadenie májov. Máje sa v Lazisku sadia dodnes. Z tradície sa sadenie májov vykonáva pred Duchom (cirkevný sviatok). Máje sa sadia za spevu mládencov.
Dodnes sa používajú texty piesní:
"Sadíme my máje, čo nám dajú za ne?
Pálenky červenej, do krbky hlinenej.
Máj, máj, máj zelený, pod oblôčkom sadený.
"Vstávaj dievča hore, sadíme ti máje.
ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.
Len starú borievku, čo nie je pre dievku."
Zvyky na Jána. Hoci sú na Jána (v Liptove) najteplejšie dni, často sa stáva, že krajom sa preženú Jánske pľušte (daždivé a chladné počasie). Na Jána (24.6.) je čas zelenej žatvy, pálenia Jánskych ohňov, čas tajomnej, čarovnej Jánskej noci. Mládež z Laziska sa stretla pri vatre. Chlapci preskakovali oheň a dievčatá spievali rôzne veselé piesne. I dnes sa mládež stretáva pri pálení Jánskych ohňov.
Celé leto bolo veľa práce na poli, v službe u bohatých gazdov. Ľudia pracovali od svitu do mrku, aby sa zaopatrili na zimu.
Z letného obdobia sa zachovali tieto príslovia a porekadlá:
Peter, Pavel griby sejú.
Dnes je Jakuba, zajtra Anny, budú sa zavíjať na kapustách hlavy.
Na svätého Vavrinca ide švábka do hrnca.
V lete sa chodilo do hôr na čučoriedky, brusnice, maliny, černice a pod. Jeden batoh vážil cca 30 kg. Ženy si cestou spievali a podľa ich spevu deti vedeli, kedy sa ženy vracali do dediny. Nazbierané plody na druhý deň išli dcéry predať na jarmok. Chodil sa zbierať aj prútovník, ktorý sa zbieral hlavne na Chabenci. Prútovník sa zbieral do vriec. Bol však veľmi pichľavý a tak mali ženy dorezané ruky, ktoré im potom krvácali.
Na prelome jesene a zimy ľudia čakali hrušteníka. Bol to obchodník, ktorý chodil s vozom, v ktorom mal sušené jablká, hrušky, slivky. Ľudia si od neho kúpili tieto produkty výmenou za obilie, med a pod. Potom si to odložili na Vianoce, aby to mohli použiť na varenie - do kyseľa.
Na Ondreja sa na ohni roztopilo olovo, ktoré sa potom lialo cez kľúčovú dierku. Olovo sa lialo nad nádobou so studenou vodou. Pomocou vody olovo rýchlo stuhlo a vždy z neho vznikli nejaké tvary. Vzniknuté tvary mali pripomenúť remeslo budúceho manžela. Druhým spôsobom bolo varenie halušiek. Do 12-tich halušiek sa vložili lístočky s menami chlapcov, v 13-tej haluške bol prázdny lístoček. Ktorá haluška vyskočila prvá, to meno malo byť meno budúceho manžela. Ak prvá vyskočila haluška s prázdnym lístočkom, znamenalo to, že dievča sa nevydá.
"Ondreju, Ondreju, na tvojho mena, olovo lejú.
Daj ty mne znati, akého muža budem mati."
Priadky a páračky patrili do zimných prác, na ktorých sa postretávali ženy, nevesty, dievčatá. Priadky boli naraz vo viacerých domoch. Tu sa klebetilo, rozprávali novoty, rôzne príhody, rozprávky, v dome sa ozýval spev. Potom prišli chlapci a robili rôzne fígle. Častokrát podpálili kúdele, sfúkli lampu, rozmotali šnúrky z kolovrátkov... Utužoval sa tu kolektív a nadväzovali známosti.
Vianoce patria k najkrajším sviatkom roku. Aj v ťažších časoch, hoci mali tvrdší život, vedeli sa radovať z príchodu malého Ježiška. Na vianočnom stole nesmeli chýbať opekance, príp. halušky s bryndzou, kyseľ, oblátky, med, hriatô. Koberce boli vždy čerstvo vypraté, darčeky sa nedostávali. Vianočnou nádielkou bolo len pár orieškov, jabĺčok, koláč.
Po vianočnej večeri chodili dievčatá a chlapci z dom do domu a spievali vianočné koledy. Tam dostali kysnutý koláč - kapustový alebo lekvárový. Za nimi prišli koledníci - cigánka a pastier.
Z vianočných vinšov, ktoré sa zachovali dodnes uvádzam dva vinše, ktoré prednášali deti:
"A ja malý neveličký,
pýtam si ja do kapsičky:
Kus koláča, kus mrváča,
vypustím vám z kapsy vtáča.
Ak sa vám to málo vidí,
donesiem vám v koši vody.
Dobrý večer vinšujem!"
"A ja malá panna,
vítam Krista Pána.
Vítam si ho vítam,
peniažtek si pýtam.
Peniažtek mi dajte,
v zdraví ostávajte.
Dobrý večer vinšujem!"